Sme každý iný a pritom všetci rovnakí. Tiež nevedia kam smerujú, manželia sa rozvádzajú, milujú i nenávidia, preživajú krásne chvíle, každú sekundu sú v pohybe spievajú, tancujú, jazdia ako blázni, všetko robia s láskou a intenzívnejšie. Všetkých nás spája to, že sme ľudia. Jedno pohnutie motýlich krideľ, myšlienka, prečo nie Kolumbia, zmenila celý môj doterajší svet. Prišla som do úplne cudzej krajiny, plnej priateľskí a otvorených ľudí. Našla som priateľov. Učím sa ako žiť a starať sa sama o seba. Neriešiť zbytočnosti, veď to najdôležitejšie aj tak nikdy do rúk nechytím. Tešiť sa, smiať sa, milovať. Rodina a priatelia je to najdôležitejšie čo máme. Domáca pani našej kamarátky z Rumunska Esperanza, nevie ani slovo po anglicky, ale to jej nebráni v tom dobre sa s nami porozprávať.
Dúfam, že z mojej cesty si odnesiem len to najlepšie a budem schopná žiť tak bezstarostne aj na Slovensku.
Nakoniec by som rada poďakovala, aj keď len na diaľku všetkým, ktorí mi umožnili prežiť toto nezabudnuteľné dobrodružstvo.