Náš príchod bol trochu hektický, pretože nám nemenovaná leteckáspoločnosť stratila kufre, keď sme leteli cez Paríž a museli sme na nečakať dva dni v bojových podmienkach. Tieto chvíle nám spríjemňoval pobytu Felipeho, nášho kolumbijského kamaráta, v nádhernej Bogote.Zoznámil nás s mestom, pamiatkami, ale aj búrlivým nočným životom.
Po dvoch dňoch čakania sme sa presunuli do našej finálnej destinácie,mesta v srdci hôr – Manizales. Prvé dni sme sa zoznamovali nielens mestom a jeho očarujúcim okolím, ale aj spoločenským životom.Ubytovaní sme boli v typických kolumbijských rodinách, kde sme nielenochutnali, ale aj pocítili krásu bezstarostného života.
Počas nášho dvojmesačného pobytu v raji sme pochopili, čo znamenátešiť sa zo života, z každej maličkosti, ktorú život prináša, ceniť sipriateľstvo, vážiť si rodinu, ktorá sa stala aj našou rodinou a užívať siživot naplno.
Našli sme priateľstvá, ktoré budú trvať po celý život. Títo milía otvorení ľudia sa nám na každom kroku snažili ukázať, že Kolumbia nie jetáka ako ju všetci vidíme zvonku. Je rôznorodá a jedinečná, tákapestrofarebná ako orchidey, ktoré sú ich národným kvetom.
A čo sme celé dva mesiace robili?
Pracovali sme v rôznych tímoch a projektoch, kde sme sasnažili pomôcť, vylepšiť ich doterajšie postupy a prezentovať tie naše.Ponúkli sme im tréningy, tým najobľúbenejším sa stal tréning o efektivite,ktorá im sem – tam pokrivkáva.
Zažili sme aj život stážistov, keď sme s nimi bývali v jednomveľkom dome, vždy pripravený na párty alebo inú akciu, ktorá nasledovala popráci.
To by sme neboli v Kolumbii keby sme netancovali a neučili sasalsu a iné pre nich typické tance, ktoré tancujú už od plienok.
Vo voľnom čase sme navštívili termálne pramene Termales el Otono vyhrievanéneďalekou sopkou, na ktoré boli domáci veľmi hrdí, rezerváciu Los Yarumos –záhradu motýľov a les orchideí, a park so všetkým na čo si lenspomeniete – Bosque popular. Videli smesvetoznámu prehliadku kvetov – Feria de las flores v Medelline, kde smestrávili nezabudnuteľný víkend plný zážitkov v medzinárodnej atmosfére. Navštívilisme typickú kolumbijskú dedinku – Pueblito Paisa, centrum mesta a známeBoterovo múzeum oblých tvarov, previezli sme sa v jedinom metrev krajine a lanovke, ktorá je jeho súčasťou. Noci sme prežiliv nočných podnikoch a častokrát sme ich pretancovali až do rána. Domácipre nás a stážistov zorganizovali výlet do továrne na výrobu kávy, kde smeboli svedkami spracovania a výroby takej kávy, aká sa dostáva ajk nám. Najväčším šokom pre mňa osobne bola návšteva farmy môjho priateľaManuela, kde okrem chovu rôznych zvierat mali mandarínkový, pomarančový,banánový a marakujový sad, kde sme si mohli kedykoľvek nazbierať ovocie, aké sanám ráčilo. Mali sme možnosť jazdiť na koni po kávovej plantáži s výhľadomna Andy a údolie pod nami.
Kolumbijská kuchyňa je pestrofarebná ako krajina, v ktorej vznikla.Pre domácich je úplne bežné variť polievku s banánom, dávať na hot-dogananás alebo robiť kakao so syrom. Po prvých šokoch Európan príde na to, že súto celkom chutné kombinácie a celkom oživujú našu „jednotvárnu“ stravu. Naich typické raňajkové menu majú cudzinci zmiešané názory – buď ho milujú alebonenávidia. Pozostáva z kukuričnej placky – arepy, vajíčok, syraa čokolády.
Môj názor na Kolumbiu návrate na Slovensko nabral len pozitívny smer. Jeto krajina plná protikladov, ale aj konfliktov, ktoré jej bránia v rýchlomrozvoji. No na druhej strane v nej žije neuveriteľne priateľskýa otvorený národ, ktorý neváha a rozdelí sa s vami aj o toposledné. Odniesla som si veľa nezabudnuteľných zážitkov, menšiu znalosťšpanielčiny, plné srdce priateľov a nový domov, kde mám vždy otvorenédvere.
