Spomienky na Kolumbiu

Autor: Petra Dzurovcinova | 9.10.2006 o 15:48 | Karma článku: 4,26 | Prečítané:  1539x

Rozhodnutie odísť do Kolumbie padlo jedno upršané ráno, keď som sedela s mojim kamarátom nad šálkou kávy. Možno si kladiete otázku prečo práve Kolumbia. Vtedy sme ani my nevedeli, že to bude práve Kolumbia. Nakoniec však zhoda náhod, osud, alebo niekto tam hore rozhodol, kam naše cesty povedú.

Náš príchod bol trochu hektický, pretože nám nemenovaná letecká spoločnosť stratila kufre, keď sme leteli cez Paríž a museli sme na ne čakať dva dni v bojových podmienkach. Tieto chvíle nám spríjemňoval pobyt u Felipeho, nášho kolumbijského kamaráta, v nádhernej Bogote. Zoznámil nás s mestom, pamiatkami, ale aj búrlivým nočným životom.

Po dvoch dňoch čakania sme sa presunuli do našej finálnej destinácie, mesta v srdci hôr – Manizales. Prvé dni sme sa zoznamovali nielen s mestom a jeho očarujúcim okolím, ale aj spoločenským životom. Ubytovaní sme boli v typických kolumbijských rodinách, kde sme nielen ochutnali, ale aj pocítili krásu bezstarostného života.

Počas nášho dvojmesačného pobytu v raji sme pochopili, čo znamená tešiť sa zo života, z každej maličkosti, ktorú život prináša, ceniť si priateľstvo, vážiť si rodinu, ktorá sa stala aj našou rodinou a užívať si život naplno.

Našli sme priateľstvá, ktoré budú trvať po celý život. Títo milí a otvorení ľudia sa nám na každom kroku snažili ukázať, že Kolumbia nie je táka ako ju všetci vidíme zvonku. Je rôznorodá a jedinečná, táka pestrofarebná ako orchidey, ktoré sú ich národným kvetom.

A čo sme celé dva mesiace robili?

Pracovali sme v rôznych tímoch a projektoch, kde sme sa snažili pomôcť, vylepšiť ich doterajšie postupy a prezentovať tie naše. Ponúkli sme im tréningy, tým najobľúbenejším sa stal tréning o efektivite, ktorá im sem – tam pokrivkáva.

Zažili sme aj život stážistov, keď sme s nimi bývali v jednom veľkom dome, vždy pripravený na párty alebo inú akciu, ktorá nasledovala po práci.

To by sme neboli v Kolumbii keby sme netancovali a neučili sa salsu a iné pre nich typické tance, ktoré tancujú už od plienok.

Vo voľnom čase sme navštívili termálne pramene Termales el Otono vyhrievané neďalekou sopkou, na ktoré boli domáci veľmi hrdí, rezerváciu Los Yarumos – záhradu motýľov a les orchideí, a park so všetkým na čo si len spomeniete –  Bosque popular. Videli sme svetoznámu prehliadku kvetov – Feria de las flores v Medelline, kde sme strávili nezabudnuteľný víkend plný zážitkov v medzinárodnej atmosfére. Navštívili sme typickú kolumbijskú dedinku – Pueblito Paisa, centrum mesta a známe Boterovo múzeum oblých tvarov, previezli sme sa v jedinom metre v krajine a lanovke, ktorá je jeho súčasťou. Noci sme prežili v nočných podnikoch a častokrát sme ich pretancovali až do rána. Domáci pre nás a stážistov zorganizovali výlet do továrne na výrobu kávy, kde sme boli svedkami spracovania a výroby takej kávy, aká sa dostáva aj k nám. Najväčším šokom pre mňa osobne bola návšteva farmy môjho priateľa Manuela, kde okrem chovu rôznych zvierat mali mandarínkový, pomarančový, banánový a marakujový sad, kde sme si mohli kedykoľvek nazbierať ovocie, aké sa nám ráčilo. Mali sme možnosť jazdiť na koni po kávovej plantáži s výhľadom na Andy a údolie pod nami.

Kolumbijská kuchyňa je pestrofarebná ako krajina, v ktorej vznikla. Pre domácich je úplne bežné variť polievku s banánom, dávať na hot-dog ananás alebo robiť kakao so syrom. Po prvých šokoch Európan príde na to, že sú to celkom chutné kombinácie a celkom oživujú našu „jednotvárnu“ stravu. Na ich typické raňajkové menu majú cudzinci zmiešané názory – buď ho milujú alebo nenávidia. Pozostáva z kukuričnej placky – arepy, vajíčok, syra a čokolády.

Môj názor na Kolumbiu návrate na Slovensko nabral len pozitívny smer. Je to krajina plná protikladov, ale aj konfliktov, ktoré jej bránia v rýchlom rozvoji. No na druhej strane v nej žije neuveriteľne priateľský a otvorený národ, ktorý neváha a rozdelí sa s vami aj o to posledné. Odniesla som si veľa nezabudnuteľných zážitkov, menšiu znalosť španielčiny, plné srdce priateľov a nový domov, kde mám vždy otvorené dvere.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kosík po prepustení: Stále chcem vypovedať

Bývalý siskár Kosík je zrazu na slobode.

DOMOV

Polícia zrušila výsluchy organizátorov protestov

Členovia Za slušné Slovensko veria, že trestné oznámenie bude odmietnuté.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Organizátori protestov mali ukázať vyšetrovateľovi holý zadok

Usilovať sa o zmenu je ústavné právo.


Už ste čítali?